„Aj dnes ľudia vydávajú rôzne texty prostredníctvom internetu či
vlastným nákladom. Pre prirodzené fungovanie kultúry je to prínosné a
dôležité. Rozdiel oproti situácii pred novembrom 1989 je v tom, že vtedy
bola takáto činnosť kriminalizovaná štátom, viacerí nezávislí
vydavatelia literárnych textov a časopisov boli sledovaní Štátnou
bezpečnosťou a boli voči nim vykonávané represie, ako domové prehliadky a
výsluchy, pričom im hrozilo aj väzenie," povedal pre TASR literárny
historik Pavel Matejovič, ktorý v rokoch 1984 a 1985 zostavoval a
vydával samizdatovú kultúrnu revue Orientácia.
Dátum 12. október bol zvolený pre Deň samizdatu na základe udalosti z
roku 1988. Vtedy podpísalo 92 českých a slovenských disidentov
vyhlásenie na podporu slovenského kresťanského aktivistu Ivana
Polanského (1936 - 2015), ktorý bol 17. júna 1988 odsúdený za vydávanie a
šírenie samizdatu na štvorročné väzenie.
„Vyzývame vás, aby ste buď Ivana Polanského prepustili na slobodu,
alebo osvedčili dôslednosť svojej zvrátenej spravodlivosti tým, že
uväzníte nás všetkých," uvádzalo sa vo vyhlásení.
Signatári vyhlásenia, vydavatelia samizdatu, redaktori a distribútori,
si začali od 12. októbra 2016 pripomínať neformálny Deň samizdatu.
Poslanci Národnej rady SR ho zaradili medzi pamätné dni na základe dvoch
noviel zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných
dňoch z dielne OĽANO, resp. všetkých koaličných klubov, ktoré schválili
3. novembra 2020.
Medzi známe samizdatové časopisy patrili napríklad Kontakt, Altamíra,
Fragment K i mnohé ďalšie, predovšetkým s kresťanským zameraním. K
prípadom prenasledovania ľudí, ktorí samizdaty šírili, patrí podľa
Matejoviča kauza „francúzsky kamión" z roku 1981. Za „pašovanie"
literatúry sa vtedy ocitlo vo väzbe viacero ľudí, medzi nimi aj disident
a filozof Milan Šimečka. Prenasledovaný bol aj slovenský básnik a
vydavateľ samizdatu Oleg Pastier.
„Kriminalizovaní boli nielen politickí disidenti, ale aj autori
literárnych textov, ktorí svoje diela uverejňovali v samizdate, a
nezávislí vydavatelia, ktorí ani nemuseli vyvíjať žiadnu opozičnú či
tzv. protištátnu činnosť," doplnil Matejovič s tým, že dnes, naopak,
existujú mechanizmy na podporu nezávislej kultúry – a v tom je zásadný
rozdiel oproti minulosti počas totalitnej diktatúry.
„Samizdat však môže byť inšpiratívny aj pre súčasnú nezávislú
kultúru. Aj dnes existuje množstvo prienikov s neoficiálnou kultúrou
počas totality. Týka sa to napríklad civilizačných hrozieb, ktorých
oproti minulosti pribudlo. Aj dnes treba kriticky upozorňovať na
zneužívanie politickej a ekonomickej moci. Samostatnou témou je šírenie
dezinformácií a konšpiračných teórií, ktoré nemajú so slobodou nič
spoločné. Treba povedať, že samizdat počas totality žiadne konšpiračné
teórie nešíril, naopak, jeho kritika sa opierala o fakty a vedecké
poznatky. To mu umožnilo demaskovať stratégie ideologickej manipulácie a
usvedčovať tak totalitný režim zo lži. Aj v tomto vidím odkaz samizdatu
pre súčasnosť," vysvetlil Pavel Matejovič.
Ústav pamäti národa v spolupráci s občianskym združením samizdat.sk a
Univerzitnou knižnicou v Bratislave pri tejto príležitosti pravidelne
organizuje konferenciu, ktorá sa koná v utorok pod záštitou premiéra
Eduarda Hegera (OĽANO).